Alice "Elis" Raticová

Když jezdíš ráda na snowboardu i sk8, tak to znamená, že se v zimě těšíš na léto? A v létě na zimu?
Hej, presne tak, vždy sa mám na čo tešiť. Aj keď mi občas príde ľúto, že končí zima, vždy si poviem, že sa môžem tešiť na skejt a naopak. Som nesmierne vďačná, že si môžem po celý rok užívať to čo robím najradšej.

Jaké byly tvé první zážitky ze surfování?
Celé to začalo v lete 2007, keď som sa čisto zo zvedavosti prihlásila na jeden surf camp, ktorý sa konal v juhofrancúzskom mestečku Biarritz. Neverila som, že sa naučím vôbec postaviť na surf za tak krátku dobu, ale na moje veľké prekvapenie, to nebolo až také zložité. Odvtedy ma surfing láka stále viac a viac, no je to hodne náročné hlavne na financie, nakoľko nebývam pri Atlantiku. Určite by som chcela chodiť surfovať aspoň raz za rok. 

Která deska přišla na řadu jako první?
Prvý bol snowboard. Učila som sa celkom sama a tak to aj vyzeralo (smich). Ale nakoniec som to za pomoci kamošov zvládla a postupne som sa začala učiť aj nejaké tie prvé triky na bedničkách. Neskôr sa ku snowboardu pridružil skejt a nakoniec surf. 

Dokázala by sis z těchto tvých tří lásek vybrat jen jednu?
Nerada by som sa vzdala akejkoľvek z nich. Prirástli mi totiž k srdcu tak veľmi, že najradšej by som sa venovala všetkým trom a čo najviac to len pôjde, pokiaľ mi to samozrejme zdravie dovolí.

Co miluješ na skatebordingu?
Takmer všetko- kamošov, slobodu, zábavu, posúvanie hraníc, nové triky a cestovanie za spotmi.

Který z těchto board sportů ti přijde jako nejtěžší?
Asi skateboarding. Ten vyžaduje asi najviac trpezlivosti.

Když si začínala jezdit, styděla ses jezdit před klukama?
Tak to určite áno. Vedeli totiž omnoho viacej trikov ako ja a čo viac, neboli zvyknutí vidieť jazdiť babu na skejte, čiže chápem, že im to prišlo asi dosť neobvyklé. Počase si ale zvykli a vzali ma medzi seba, za čo som im doteraz moc vďačná.

Dokázala bys popsat holčičí sk8 a snb scénu na Slovensku? Nebo ji dokonce porovnat s tou českou?
Čo sa dievčenského skateboardingu týka, stále to nieje ešte zrovnateľné s českou scénou, kde baby chodievajú spolu na závody a tripy a navzájom sa hecujú. Dievčat tam jazdí na skejte pomerne viac ako u nás a aj tá úroveň je značne vyššia. U nás je to ešte celé trošku spomalené, nakoľko sa neorganizujú čisto ženské skejt campy a ani vlyv toho západného skatebaordingu nieje ešte taký výrazný. Viem však o holkách, ktorým to ide na skejte skvelo a pokiaľ neprestanú, určite o nich čoskoro budete počuť. Dúfam, že dievčenský skateboarding na Slovensku pôjde stále hore. So snowboardingom to tiež vyzerá veľmi sľubne a baby to začínajú riadne zabíjať. Taktiež ich jazdí neporovnateľne viac ako pred pár rokmi, čo je super. Pred rokom sa dokonca stalo niečo, v čo už snáď nikto na Slovensku nedúfal. Naša skvelá riderka Martina Molnárová zorganizovala čisto ženský Gilrs camp. Už od začiatku bolo vidno, ako sa baby rýchlo zlepšujú a v priebehu troch dní sa naučily rôzne slajdy a airy. Bola som naozaj prekvapená čo dokáže pár konštruktívnych rád a babské hecovanie sa. Campy sú podľa mňa skvelou príležitosťou, ako posunúť svoje jazdenie. 

Existuje otázka, kterou bys chtěla dostat a zodpovědět?
Ľudia sa ma často pýtajú, aké je to byť ženou v takmer striktne mužských „športoch“? Pre mňa je to viac ako prirodzené. Necítim sa byť menej ženou, len preto, lebo jazdím na skejte. Ja som totiž nikdy nechcela byť rovnaká ako ostatní a čo viac, nenávidím stereotyp! Pri týchto „športoch“ mám pocit, že každý krát to je pre mňa niečo nové, výnimočné.

Co je pro tebe výzva?
Výzvou sú pre mňa nové veci, s ktorými som sa nikdy predtým nestretla, ale aj prekážky a bloky, ktoré mám sama pred sebou.

A povinnost?
Mojou povinnosťou je momentálne škola. 

Jakou školu deláš?
Sama tomu nemôžem uveriť, ale som už v prvom ročníku vysokej školy, na odbore, ktorý sa volá Dizajn médií. Je to veľmi kreatívny odbor, ktorý zahŕňa všetky možné umelecké smery ako napríklad grafický dizajn, kresba, fotografia a videoumenie. Čo je naozaj skvelé je to, že táto škola nieje veľmi náročná na učenie, ale skôr na práce, ktoré odovzdávam a obhajujem. Tento spôsob mi maximálne vyhovuje, pretože sa môžem realizovať v týchto sférach a zároveň mať čas aj na jazdenie.

Myslíš, že se dá v životě vše naplánovat?
Myslím, že všetko sa určite naplánovať nedá a je to tak správne, lebo život by bol potom strašne nudný. Ja osobne si neplánujem veľa vecí a najradšej zo všetkého robím spontánne rozhodnutia, potom veci začnú naberať celkom iný smer a to sa mi na tomto živote páči. 

Jak si představuješ ideální den?
Ideálny deň by bol vstať skoro ráno, doobeda ísť na svah, poobede skejtovať a deň zakončiť surfovaním a večer chillom na pláži, samozrejme všetko za prítomnosti ľudí, ktorých mám rada. Ja proste nikdy neprestanem snívať (smiech).

Prašan nebo vlny?
Najlepšie surfovanie v prašane. 

Voda nebo gin?
Voda.

Výlet na měsíc nebo do pekla?
Na mesiac.

Komu bys ráda poděkovala?
Najväčšia vďaka patrí mojim zhovievavým rodičom, ktorí ma podporujú ako to len ide a stoja vždy pri mne, za to im patrí veľké ĎAKUJEM. Ďalej by som rada poďakovala môjmu priateľovi Mirkovi, ktorý mi je oporou a vždy ma hecuje do nových trikov, aj vďaka nemu mám chuť posúvať sa ďalej a to nielen v skateboardingu. Ďakujem kamarátom, na ktorých sa môžem obrátiť a s ktorými je vždy príjemne. Veľké dík patrí taktiež sponzorom za podporu môjho jazdenia na skejte a snowboarde. A samozrejme veľká vďaka aj Tebe za tento rozhovor!

Taky moc děkuji za rozhovor!

Peace

Video s Alicí Raticovou vzniklo pro slovenský on-​line magazín TASTY.SK.

Sponzoři: Kill Skateboards, Bataleon Snowboards.