Sony Ericsson Snowboardfest 2009

Pred deviatimi rokmi, na začiatku nového tisícročia, sa na východe Slovenska v malom lyžiarskom stredisku Drienica po prvý raz konal lokálny závod s názvom Snowboardfest. Vtedy sme ešte ani len netušili, že sa o pár rokov táto akcia stane tou najlepšou a najväčšou, akú doposial v týchto končinách nikto nezažil. A stalo sa. Vlani sa Snowboardfest vďaka organizátorom zaradil do celosvetovej série Swatch Ticket To Ride World Snowboard Tour a k názvu si pripísal TTR s tromi hviezdičkami. No a rok 2009? Ten úspešne pokračuje v písaní histórie tohto, ešte úspešnejšieho závodu.

FOTOGALERIE OD ROBERTA FRANKA ZDE

V piatok, po príjazde do malebnej vesničky, sme zaparkovali priamo pod zjazdovkou a vybrali sme sa na kontrolu, či je všetko tak, ako má byť. Skok so 16metrovou plošinou sme videli už z bufetu, no nedalo nám obzrieť si ho zblízka. Hlinené základy z leta zbavili organizátorov stresov z nedostatku snehu, a tým zjednodušili
Ľudkovi Snovákovi zimnú výstavbu. Hore sme zistili, že table je trošku užší, no počkali sme si na testovacie jazdy, ktoré z väčšej časti potvrdili nepodstatnosť nášho zistenia. Konečne nám tento rok počasie aj technické záležitosti priali a jazdci, ktorí dorazili už v piatok, mali vo večernom tréningu možnosť vyskúšať kicker a vychytať si rýchlosť. To sa odrazilo nielen na ich spokojných tvárach večer počas riders meetingu pri pivečku, ale aj pri ich sobotňajších výkonoch. 

Samotný závod začal až v poobedňajších hodinách, takže jazdci mali po piatkovej malej párty dostatok času na spánok a regeneráciu. Okolo skoku to však žilo už od skorého rána. Konštrukcie, stany, zábrany, ozvučenie a mnohé ďalšie veci boli doobeda pripravené tak, aby sa po príchode jazdcov mohla rozbehnúť dlhoočakávaná show bez akýchkoľvek problémov. Počas ranných zhonov sa na hoteli spustila registrácia, v ktorej nakoniec vystupovalo len 16 mien, ale zato zvučných a z piatich európskych krajín. Z Českej Republiky to boli Pepe Samek, Boris Čičman, Honza Koukal, Pavel Vyroubal a bratia Martin a Honza Kaňůrkovi.

Po dvanástej hodine sa pomaly zbiehali jazdci a začal sa krátky tréning, v ktorom si osviežili pamäť z predošlého dňa a odišli pár skúšobných trikov. Nasledujúcim riders meetingom už neostávalo nič iné, len odštarovať semifinále. To vďaka nízkemu počtu zaregistrovaných nahradilo kvalifikáciu, takže jazdci získali väčší priestor ukázať, čo sa v nich skrýva. Počas dvoch jamov o dĺžke 90minút sme mali možnosť vidieť obrovskú škálu trikov. Pre formát hodnotenia „Overall riding“ bola ich rôznorodosť u každého jazdca veľmi dôležitá. 

Semifinále odštartoval Rado Dubový so štýlovou 360tkou z frontsidu. V ďalších jazdách pokračoval s frontside 540 a 720. Slovenský Quiksilver rider Mate Hubka odišiel čisté backside 180 a 540 a cab 7. Jeho týmový kolega a úradujúci majster Slovenska Maťo Matys predviedol takmer všetky backsidové rotácie do 900° a cab 5. Posledný zo štvorice domácich bol Dušan Bizík, ktorý bezpochýb patrí medzi veľké talenty, no už pri jeho prvej jazde si nešťastne zranil rameno, a tak sa na pol hodinku odobral do riders stanu. Potom sa však odhodlal na pár jázd a s prehľadom odišiel bs 180 a 540, či 360tku na obe strany. Najočakávanejší hosť závodu a minuloročný víťaz, Alessandro Boyens, bez váhania ustál všetky rotácie z jeho zásoby. Medzi nimi aj cab 9, frontside 540 a cab 3. Zo zástupcov republiky českej sa najviac darilo Borisovi Čičmanovi, Pepemu Samekovi a Honzovi Kaňůrkovi.

Borisovi bránu do finále otvorila invertovaná bs 720 a 540 stupňová rotácia z obidvoch strán. Pepe na to išiel postupne s backsidom od 180 do 720.Náš FR fotograf a redaktor Kaňus vymenil v tento deň svoj foťák za snowbich, čo bolo šťastná voľba a odskákal s fs 360, fs 540 a fs 720 rovno do finále. Jeho mladšiemu bratovi Martinovi sa bohužial už tak nedarilo. Štýl tam bol, no s ním aj problémy pri dopade a odídení triku. To isté postihlo aj poľského jazdca, žijúceho v Innsbrucku, Piotra Janosza, u ktorého zohrala úlohu aj pretrvávajúca chrípka v jeho tele. Jeho krajan, Wojtek Pajak, je široko ďaleko známy svojím mega štýlom a vysokými trikmi, odídenými na istotu. Inak tomu nebolo ani na Snowboardfeste, kde poslal bs 180 tailgrab, bs 540, fs a bs 720 a cab 900 až za polku dopadu. 

Až z krajiny tisícich jazier na Drienicu dorazila dvojica fínskych jazdcov Timo Janhonen a Aleksi Kuusisto. Timo vsadil na štýlové rotácie od 180° do 720° na obe strany bez zaváhania a zakaždým s čistým dopadom. Aleksi sa zdal byť naopak viac technicky zdatným s vyšším levelom jazdenia, no počas celého semifinále mal problémy pri dopade. Nakoniec však ustál backside aj frontside 720 i cab 7. Doslova ako výkrik do tmy bola jeho posledná semifinálová jazda, kedy došlo k technickej poruche a osvetlenie nad dopadom zhaslo. Napriek tomu tam zadal, bohužial už nehodnotenú, swich bs 900, dokonca to aj prežil a odsunul Duda Bizíka na nepostupové 11ste miesto. 

V pribehu celého závodu sa do mikrofónu ozývali dva hlasy, a to Ľudko Snovák a Marcel. Pred finále sa ku skoku presunul trojtisícový dav ľudí, ktorý hecoval jazdcov a s ručnými sirénami vytváral perfektnú atmosféru. Na zahrietie boli k dispozícii horúce alkoholické drinky pripravované v RedBull stanoch, ktoré okrem divákov využili aj fínski jazdci, ktorým sa jazdí lepšie pod vplyvom. 

Finálová show sa niesla v znamení troch najlepších trikov z repertuáru každého jazdca. Pod rúškom noci sa na osvetlenom kickri predstavila desiatka finalistov, ktorá si medzi sebou rozdelila 10 000 amerických dolárov vďaka rotáciam až do 1080 stupňov. 

Timo Janhonen rozšíril svoju škálu trikov o invertovanú fs 540tku a bs 720. Pri pokuse o bs 9 sa mu však nepodaril odjazd, no napriek tomu obsadil zaslúžené tretie miesto. Druhé miesto z minulého roku si obhájil Wojtek Pajak, ktorý počas celého dňa predvádzal svoj mega štýl a vychytenosť trikov. Absolútnym víťazov sa opäť stal Alessandro Boyens. Ten vo finále nevynechal svoju vlastnú backside 720 boyens a v poslednom pokuse zabil masívny Double Cork 1080, ktorým si vyslúžil hlasný respect od skandujúcich divákov.

Nakonec nasledovalo vyhlásenie výsledkov, odovzdanie prize money a odchod na veľkolepú afterpárty, ktorá sa konala vo veľkokapacitnom stane s typickou snowboardovou hudbou od Ľudka Snováka. Jazdci, staff a hostia sa vo VIP zóne kvalitne najedli a potom im neostávalo nič iné, len sa zapojiť do varu k ostatným party people a kaliť až do nasledujúceho rána.

Čo dodať na záver? Asi len to, že vďaka ochote Jozefa Murína a jeho teamu, máme za sebou deviaty ročník najlepšej akcie na Slovensku s názvom Sony Ericsson Snowboardfest a už teraz sa tešíme na to, čo nám prinesie desiaty. Toto okrúhle výročie sa bude určite konať v MEGA veľkom štýle a my si na to s radosťou počkáme. Ešte raz veľké vďaka a see ya next year!

Celkové poradie Sony Ericsson Snowboardfest 2009 TTR***

1. Alessandro Boyens (D)
2. Wojtek Pajak (PL)
3. Timo Jahnonen (FIN)
4. Matej Matys (SVK)
5. Aleksi Kuusisto (FIN)
6. Matúš Hubka (SVK)
7. Boris Čičman (CZ)
8. Pepe Samek (CZ)
9. Rado Dubový (SVK)
10. Jan Kaňúrek (CZ) 

FOTOGALERIE OD ROBERTA FRANKA ZDE