Sony Ericsson Snowboard Fest 2010 - Swatch TTR***

Tradične, rok čo rok, spúšťa Snowboard Fest online registráciu približne dva týždne pred začatím preteku a všetci s napätím sledujeme pribúdajúce mená slovenskej, českej, či poľskej špičky. Čo je potešujúce, že sa medzi nimi čoraz viac objavujú jazdci z ďalších európskych krajín ako Fínsko, Švédsko, Holandsko a podobne. Drienica a celé východné Slovensko nie je zrovna veľkým lákadlom pre zahraničný turizmus, no vďaka lacnej vodke má určite jedno obrovské plus! 

Fotogalerie od Roberta Franka ZDE.
Video od Michala "Grega" Maca pod článkem!

Výnimočne tento rok, nás posledné týždne pred pretekom navštívila pani zima s kvalitnou nádielkou snehu a organizátori pri výstavbe kickru nemuseli bojovať s biednymi podmienkami. So stúpajúcim vekom Snowboard Festu sa zväčšuje aj skok, a tak to už nie je pre hocikoho. Kompromis však musí byť, veď bezpečnosť a zdravie jazdcov je to najdôležitejšie, a k 16 metrovému kickru pribudol aj jeden menší, s tablom 12 metrov. Samozrejme o celú výstavbu sa nestaral nik iný ako Ludko Snovák so svojou partiou shaperov.

V piatok posledné úpravy a večer sa mohol spustiť oficiálny tréning. Čo s určitosťou nemohlo chýbať, bola rapídna zmena počasia a nečakaný daždivý nástup jari. Nič iné nám neostávalo, len dúfať, že sa počasie umúdri. Večerný pravidelný riders meeting skončil klasicky najväčšou párty. Keď sa ľudia stretnú opäť po roku v takej nebezpečnej zostave, iný záver sme vlastne ani nečakali.

V sobotu, po kráľovskom spánku (teda okrem organizačného tímu, ten toho veľa nenaspal), sme si viacerí dopriali slepačí vývar, či cesnačku ala slepačí vývar s cesnakom. Niekomu uškodilo, niekomu polepšilo, no na svah sme museli tak, či tak. Tam už od skorých ranných hodín makal kompletný stavebný tím s lopatami. Upravovali skok, dopad, zapájali káble a všetko okolo, aby bolo perfektné. Chlapci sa môžu kludne zamestnať vo firme na výkopové práce. Okolo obeda dorazili už aj jazdci a pomaly sa pustili do tréningového kola. Dážď, ktorý padal celú noc sa zmenil našťastie na sneh, no aj ten pri nájazde brzdil a spolu so stúpajúcim vetrom nevytváral veľmi vhodné podmienky. Jazdci mali problém s rýchlosťou a nie raz došlo ku škaredému pristátiu na stole alebo na hrane, ktorá ich vystrelila do 20 metrového strmého dopadu, pomlela ako v mlynčeku na mäso a vypluvla rovno k nohám horskej služby. Našťastie sú všetci chlapci ako z ocele, a tak nepotrebovali žiadne špeciálne ošetrenie.

Z dôvodu nepriazne počasia sa formát preteku zmenil na dva 1,5 hodinové jamy a s polhodinovou pauzou na obed. Absencia slovenských jazdcov ako Matúša Hubku, Mateja Matysa, či Dušana Bizíka osladila tento deň zahraničným riderom. Jediná svetlá nádej kvitla u Rada Dubového, no bohužial dres so šťastným číslom 7 mu nepomohol a do finálovej desiatky sa nedostal. Ten istý scenár sa opakoval aj pri ostatných slovenských jazdcoch. Ani martinský talent Martin Grísnik, ani Filip Hrkeľ do finále nepostúpili.

O niečo lepšiu štatistiku dosiahol český tím zo Vsetína, ktorý tvorili bratia Kaňůrkovi a Pavlík Vyroubal. Tu sa opäť polemizovalo o zámene postupových mien, no jeden z bratov rozhodne do finále patril. Kedže starší majú prednosť, do finále postúpil Honza s trikmi ako fs 360, fs 540, fs 720 a backflip 180 method. Martinove backsidy 360, 720 a 900 asi nestačili, no snáď karta padne o rok.

Z Poľska dorazil kompletný autobus jazdcov na čele s Wojtekom Pajakom. Jeho posádku tvorili Kuba Skrzypkowski, Tomek Wolak, Piotr Janosz, Nikodem Franczak a Tomek Tylka. Je vidieť, že poľskí susedia majú nejakú snowboardovú budúcnosť a ich mladšie ročníky v sebe určite talent a potenciál majú. Príkladom je Tomek Wolak, ktorého sme už na Slovensku mali možnosť vidieť a určite nesklamal ani na Drienici. Frontside 720, swich bs 540 plus nejaké rodeo a backflip ho zaručene poslalo do finále spolu s Piotrekom a jeho fs 1080. Z poľskej výpravy sa vo finále objavil aj Kuba s double fronflipom a taktiež Wojtek. Ten predviedol, že aj s pribúdajúcim vekom dokáže držať krok s mládežou.

Opäť, tak ako minulý rok, nás poctili svojou účasťou aj jazdci z krajiny tisícich jazier, Fínska. Tí zväčšili svoju „VODKA CREW“ a okrem Aleksiho Kuusista a Tima Janhonena prišiel aj Sami Marsinli a Juuso Laurila. Sami mal v pláne aj minulý ročník, no bohužial jeho zlomená chrbtica mu to prekazila. Túto sezónu sa ešte nestihol dostatočne vyjadziť a na postup do finále to nebolo, no určite tento výlet neoľutoval. Narozdiel od neho však Aleksi a Timo už majú čo to odjazdené a aj s tromi promile v krvi a odídenými fs 720, cab7 a fs 900, sa do finále s ľahkosťou prešupli.

Ďalší blonďaví škandinávčania, ktorí sa vodke hádžu do cesty, boli Johannes Skottheim a Anton Bilare zo Švédska. Ak niekto sledujete aj švédsku scénu, určite viete, že tento 17ročný fagan minulý rok vyhral závody ako Oxborn Session a švédsku zastávku Burton AM Tour. Už trojročnou raritou na Snowboard Feste je holandský rider Richard De Ruiter a víťaz minulých rokov Alessandro Boyens. Tu ani nie je o čom hovoriť, vo finále samozrejme nemohli chýbať.

Kedže vietor naberal na intenzite a niekedy jazdci vážne nad kickrom naberali spätný chod, organizátori boli nútení vybrať inú alternatívu jako uzavriet tento pretek. Desiatka finalistov dostala teda za úlohu, dohodnúť sa medzi sebou jako budeme teda pokračovať. Či sa finále odjazdí a ich zdravie bude vo veľkom ohrození alebo sa teda rozdelia prize money medzi všetkých rovnakou čiastkou a pojde sa domov. Každého inteligentný rozum si uvedomil, že ich zdravie a bezpečnosť je na prvom mieste, a tak sa bratsky podelili. Každý po 1000 USD. Myslím, že celkom dobrý deal! Avšak TTR podmienky nepustili a finálny ranking sa musel nejak dokončiť.

Aj pre tú masu divákov, ktorí prišli podporiť už desiatykrát túto skvelú akciu, museli jazdci nejakú šou urobiť. Dohodli sa teda na jednom exhibičnom skoku pre každého, a tak spojili príjemné s užitočným. Pridelili sa body do rebríčka TTR a aj ľudia mali peknú podívanú. 

Kuba Skrzypkowski odpálil svoju jazdu s double frontflipom, no bohužial, zakusol sa do hrany, ktorá mu na oplátku vybila jeden zub. Snáď tých tisíc dolárov za desiate miesto bude stačiť na nový. Ďalším nepodareným dopadom bol Richard De Ruiter, a tak mu ostalo miesto číslo deväť. Švédskeho ridera Antona Bilareho pri pokuse o fs 900 zradila zadná hranka na dopade a dopriala mu len ôsme miesto. Honza Kaňůrek má túto zimu nový obľúbený trik, backflip 180 method. Tento raz to bolo bez methodu, ale stupne rotácie sa zvyšovali. No bolo to takých nedotočených 720. Ale bez pádu a to sa cení na siedmu priečku. Wojtek Pajak vsadil na istotu a s cab5 sa doviezol na šieste miesto. Dve priečky pred ním obsadili jeho mladší zverenci. Piotr Janosz s frontsidovou 9tkou, no aj s ručičou na dopade zobral piate miesto. S fs 720, a však úplne čistou, sa na štvrtom mieste ocitol Tomek Wolak. Fínski jazdci sa pred finále posilnili hot shotmi, zapili všetok strach a rešpekt pred skokom a vetrom a tak to aj potom vyzeralo. Potvrdili svoj nikde nehraničiaci alkoholizmus. Timo Janhonen switch fs 900 a tretie miesto, Aleksi Kuusisto switch bs 720 a miesto druhé. Blázni! No a prvé miesto a hetrick tu na Drienici nepatril nikomu inému ako Alessandrovi Boyensovi za jeho ďalší ťažko identifikovateľný trik, frontsidovú corknutú 1080tku, skoro až za dopad. 

Čo dodať?! Desiaty ročník Sony Ericsson Snowboard Festu nesklamal. Najväčšia účasť zahraničných riderov na Slovensku, najväčší pretek na Slovensku a najlepšia atmosféra na Slovensku, a to len na Drienici. Niekto tam hore nás musí mať veľmi rád, keď dokázal zmeniť v jeden deň celotýždňovú predpoveď počasia. Aj keď to nebolo zase až také ružové, no predsa nemôže chcieť všetko. Dobrá atmosféra je základom všetkého dobrého. Či to je už atmosféra, ktorú vytvárajú diváci alebo medzi nami zúčastnenými. V neposlednom rade sú to jazdci, ktorí prídu do tohto bohom zabudnutého kraja podporiť, zajazdiť a hlavne zabaviť sa.

Spomeniem ešte pár ľudí, ktorých si z tímu pamätám a určite urobili kus roboty. Takže Jozef Murín, Slavo Kappa, Ľubka Malinjaková, Ľudko Snovák, Smasho, Marcel Forgáč, Majko, shaperský tím a mnoho ďalších. Im patrí veľká vďaka a obdiv za túto akciu. Vidíme sa opäť o rok!

Fotogalerie od Roberta Franka ZDE. 

Sponzormi akcie boli: Sony Ericsson, Nidecker, Vans, Rádio Expres, Zoznam.sk, Highfive.sk, Freeride.cz.

VIDEO BY MICHAL "GREG" MACO: